Karol Pádivý (1908 – 1965) Dolní Cerekev

Narodil sa ako ôsme z desiatich detí v obci Dolní Cerekev, ktorá sa nachádza v Česko-moravskej vrchovine. Jeho otec Josef sa venoval šitiu vojenských uniforiem. Okrem toho hrával aj v dedinskej kapele. Meno Pádivý bolo veľmi známe aj v okolitých obciach. Karol Pádivý mal k hudbe blízko už odmalička. Popri základnej škole sa už učil hrať aj na husle. Aj keď bol veľmi talentovaný, otec ho vo veku 14 rokov posiela k vojenskej hudbe 31. pešieho pluku v Jihlave. Postupne sa zdokonaľuje v hre na husle a pokúša sa o prvé vlastné kompozície, no k vojenskej hudbe sa vráti až o pár rokov neskôr. V rumunskom meste Sibiu účinkoval v symfonickom orchestri, vo vojenskej hudbe, v Mestskom orchestri, ktorý niekoľko desaťročí viedol Ján Levoslav Bella. Toto prostredie zapôsobilo na mladého Karola Pádivého a výsledkom bolo veľa skladieb (napr. Elsa, op. 5, valčík, polka Měsíčku, Svatební valčík a valčík Irena).

V októbri roku 1928 narukoval Karol Pádivý do Trenčína, kde sa stal príslušníkom vojenskej hudby 17. pešieho pluku. Už počas pôsobenia v Trenčíne sa rozhodoval o svojej budúcnosti. Uvažoval o návrate domov alebo do Rumunska. Rozhodol sa napokon pre Trenčín, ktorý sa mu až do smrti stal druhým domovom. Prvá skladba, ktorú tu napísal bola polka To bolo v máji. V roku 1931 začína pôsobiť ako dirigent hasičskej hudby a zároveň ako učiteľ hudby. Pádivého kapela hrávala v mestskej kaviarni a často účinkovala aj na plesoch živnostníkov a obchodníkov po celom regióne. Ako skladateľ sa však v tejto dobe vôbec nerealizoval.

V roku 1940 sa oženil s fotografickou laborantkou Pavlou Božikovou. Narodili sa im tri deti – Jaroslav (1940), Juraj (1944) a Pavel (1951). V roku 1941 založil Karol Pádivý pri fabrike na látky francúzskej firmy Thiberghien a syn dychovú hudbu. Tým sa pre neho začalo nové obdobie. Komponoval, venoval sa mladej generácii hudobníkov a postupne pripravoval učebnicu Zborová škola pre vyučovanie v orchestri, z ktorej sa dosiaľ učia hudobníci po celom Slovensku. Prvé verejné vystúpenie nového dychového orchestra sa uskutočnilo v roku 1942 a o rok neskôr dychová hudba účinkovala v rozhlasovom prenose. V roku 1943 sa stal Karol Pádivý podnikateľom. Firmu neskôr rozšíril na veľkoobchod so sklom a porcelánom. Od roku 1947 sídlila firma v Hronskej Dúbrave. Počas pôsobenia v Hronskej Dúbrave pripravil Karol Pádivý do tlače Pochod textilákov (venovaný zamestnancom textilnej fabriky), folklórne fantázie Sedliacka (1950), Okolo Súče (1952) a pochod Vlasti zdar (1952). Vo Vydavateľstve Osveta (Martin) mu vyšla Zborová škola pre dychovú hudbu (1954), ktorá okrem partitúry obsahovala aj teoretické časti – Stručný náčrt dychového orchestra (R. Šálek), Všeobecnú náuku o hudbe a Všeobecné pripomienky. V roku 1953 prešiel Karol Pádivý do Slovenského ústredia ľudovej umeleckej tvorivosti v Bratislave. Chcel zveľadiť slovenskú dychovú hudbu a systematicky vzdelávať slovenských dirigentov. Po návrate do Trenčína sa Karol Pádivý zamestnal v hudobnej škole. Svoje vzdelanie si doplnil na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Pri vyučovaní hry na dychové nástroje mu však chýbala učebnica, preto sa rozhodol pripraviť ju sám. Vyšla pod názvom Zborová škola. V Dome kultúry a vzdelávania pracoval až do svojej náhlej smrti 25. septembra 1965.

Tvorba Karola Pádivého je veľmi rozsiahla a rozmanitá. Zahŕňa pochody, polky, valčíky, intermezzá, folklórne fantázie, rôzne tance a predohry pre dychové orchestre. Celkovo skomponoval okolo 110 diel.

Pochody:

• Gräfinger – pochod
• Pochod textilákov
• Pri trenčanskej bráne
• Sibiu – pochod (Spomienka na Sibiň)
• Slovenský pochod (Prvý pochod)
• Vlasti zdar!

   

  
  Polky
• Mutěnická polka
• Prvá polka

   

  Valčíky

  • Pre moju najmilšiu
  • Prvý valčík

  Predohry

  • Ku slávnosti (Zum Fest)
  • Rušaj Junáč Tatier

  Iné

• Na ihrisku
• Sedliacka
• Slovenský tanec č. 1
• Slovenský tanec č. 2
• Súčanské čardáše
• Veselé preteky