Moravanka 1 - Moravanka Jana Slabáka ako fenomén meniaci vidiecku dychovú hudbu

Moravanka Jana Slabáka ako fenomén meniaci vidiecku dychovú hudbu

Moravanka Jana Slabáka ako fenomén meniaci vidiecku dychovú hudbu

V súčasnosti sa objavujú rôzne názory na to, čo priniesla Moravanka na scénu dychovej hudby a čo sa jej vplyvom zmenilo, zaniklo a vzniklo. Názory sa líšia regionálne ale aj vekovo. Takisto sú pozitívne, negatívne, no najčastejšie pozitívne aj negatívne súčasne. Jedno je však určite jasné – Moravanka spôsobila revolúciu. Dodnes však nie je tento jav celoplošne zaznamenaný a preskúmaný. Pozrime sa teda spoločne na to, čo na základe dnešných poznatkov Moravanka spôsobila.

Na začiatok chcem pripomenúť, že tento príspevok sa venuje dychovej hudbe vo vidieckom prostredí, teda na dedinách.

Pred rokom 1973, kedy sa Moravanka stala populárnou, na slovenskom vidieku dychová hudba pôsobila už celkom dlho, v niektorých regiónoch aj skoro celé storočie. O muzikantoch pôsobiacich v týchto kapelách sa hovorí ako o tzv. naturistoch. Išlo totižto o bežných ľudí, ktorí nemali hudobné vzdelanie ( základné umelecké školy sa na Slovensku začali rozvíjať až v druhej polovici 20. storočia) a teda často neovládali ani noty. Naučili sa hrať podľa sluchu – prirodzene, sami, preto naturisti. Samozrejme, časom sa úroveň týchto muzikantov spolu s rozvíjajúcim sa školstvom a zmenou kultúrnej politiky  zvyšovala.
Čím boli špecifické kapely naturistov?
– tieto nástrojové združenia zoskupovali muzikantov s viacerých okolitých obcí a ich počet nebol presne stanovený. Pomenovanie niesli po svojom predníkovi alebo kapeníkovi, ako to napríklad poznáme pri ľudových hudbách. (S týmto fenoménom som sa stretla pri výskume na Morave a slovenskom Záhorí. Ak viete o dychovke  z prvej polovice 20 storočia, ktorá bola spätá s len jednou lokalitou a niesla aj názov tejto lokality, dajte mi prosím vedieť na bobaturcanova@gmail.com)
– tieto kapely pri hraní nosili ich civilný odev, nemali špeciálny odev alebo kostým a muzikantstvo nepredstavovalo ich primárny spôsob obživy (aj keď im ho často veľmi výrazne dopĺňalo)
– tieto kapely interpretovali najmä lokálny repertoár, teda regionálne ľudové piesne a boli späté so životom regiónu. Ich herné príležitosti súviseli s kultúrnym rokom v regióne (hrali na zábavách – regrutských, májových, hodových, fašiangových,.. a takisto pri pohreboch, svadbách.) Spomeňme si na to, že v prvej polovici 20. storočia nebol výraznejšie rozšírený rozhlas a televízia, takže hudobný sprievod bol len na ľuďoch.

Keď sa na prelome druhej polovice 20. storočia začal meniť spôsob života obyvateľov a často sa presúvali do miest, dychová hudba v jednotlivých regiónoch začala stagnovať a neskôr ju začal aj na vidieku nahrádzať spomínný rozhlas a televízia. Muzikanti zostarli a často nemali mladých náhradníkov. Na Slovensku však dôležitú rolu zohrali miestni učitelia alebo aj kňazi, ktorí sa postarali o rozvoj týchto kapiel v mnohých lokalitách (viete o nejakom lokálnom učiteľovi, kňazovi alebo inej ústrednej osobnosti, ktorá sa zapríčinila o rozkvet vašej dychovky? Dajte mi vedieť na bobaturcanova@gmail.com alebo zanechajte komenár)

Vieme si teda predstaviť aká bola situácia dychovej hudby na Slovensku pred rokom 1973. Moravanka Jana Slabáka sa sformovala na konci roku 1972, kedy Jan Slabák ako konzervatorista a člen filharmónie, nahral v Brnenskom rozhlase pár ľudových piesní, ktoré zaranžoval podľa seba. On sám pochádza z Kelčan pri Kyjove, učil sa u asi najslávnejšieho moravského učiteľa Josefa Frýborta v Kyjove a takisto si zahral aj so Skoroňákmi, teda s klasickou dedinskou dychovkou. Ako školenému muzikantovi, mu to však nevyhovovalo a hlavne nesedelo jeho školenému sluchu. Hudobné vnímanie ľudí sa totižto od začiatku 20. storočia výrazne zmenilo kvôli rozhlasu, televízii aj hudobnému školstvu. Našim dnešným ušiam by sa nepáčilo to, čo sa páčilo ušiam našim predkov. Práve preto sa Jan Slabák rozhodol vziať dedičstvo svojich predkov a prispôsobiť ho moderným úšiam.
V marci 1973 bol v televízii odvysielaný program s názvom „A vy neznáte Moravanku?“ ktorý sa považuje za spúšťač slávy Moravanky v širokej verejnosti(aj keď už predtým sa odprezentovali v rozhlase).

Čo teda Moravanka so sebou priniesla?
aktualizovaný lokálny repertoár – teda regionálne ľudové piesne zaranžovné pre potreby moderného vkusu, ktorý oslovoval oveľa širšie vrstvy verejnosti ako dychová hudba doposiaľ. Vďaka rozhlasu a televízii sa tento repertoár mimoriadne rýchlo šíril a dostal sa aj ku kapelám na slovenský vidiek, kde sa rýchlo udomácnil (niet sa čomu diviť, repertoár Moravanky bol mimoriadne žiadaný u poslucháčov, preto sa dychovky prispôsobovali a začali ho hrať)
nová interpretačná technika – slovenské dedinské dychovky začali inak znieť. Kapely naturistov hrali pomalšie a jednoduchšie, oproti Moravanky by sme mohli povedať, že aj kultivovnejšie (hlavne, čo sa toho tempa týka) Jan Slabák  a ostatní upravovatelia piesní, dali väčší priestor jednotlivým nástrojovým sekciám – klarinety začali hrať živšie, melodickejšie, pre trumpety bolo typické až swingové frázovnie a najväčší sygnifiknt vplyvu Moravanky je podstatne rýchlejšie tempo.
kapely sa prezliekli z civilného odevu do kostýmu – tesilky, biela košeľa, vestička s logom kapely
kapely začali združovať muzikantov len s jednej lokality, s ktorou boli spojené a zmenili svoj názov podľa tejto lokality, kde pôsobili. Názvy vznikali podľa veľmi jednoduchého vzorca – názov lokality + koncovka „anka“ (Vieme, že od 90. rokov 20. storočia a hlavne v súčasnosti už takéto kapely veľmi nenájdeme a muzikanti často pôsobia aj vo viacerých kapelách)

Zhrňme si to – Moravanka vo vidieckom prostredí pôsobila ako dvojsečná zbraň. Na jednej strane jej obrovská popularita zapríčinila vznik a rozvoj dychovej hudby všeobecne. Verejnosť sa začala o dychovku zaujímať, chcela ju počuť viac a častejšie, preto vznikali nové kapely, nové herné príležitosti – festivaly, súťažné prehliadky, medzi kapelami bola neustála rivalita, ktorá zapríčiňovala ďalší a ďalší rozvoj a neustále sa zlepšovanie týchto kapiel. No na druhej strane Moravanka značne zlikvidovala archaickejšie znenie našej vidieckej dychovky, pretože s jej nástupom zanikla tradícia naturistov a ich spôsom interpretácie, ich repertoár.

Ako som na začiatku uviedla – vplyv Moravanky na slovenskú vidiecku dychovú hudbu ešte nie je dostatočne zaznamenaný. Preto je veľmi možné, že vyššie uvedené informácie nebudú korešponodvať s vašimi vedomosťami, či skúsenosťami. Bola by som veľmi vďačná, keby ste mi pomohli s mojim výskumom dychovej hudby na Slovensku, a akýkoľvek Váš podnet mi napísali na bobaturcanova@gmail.com 😊

Mgr. Barbora Turčanová

 

 261 total views,  1 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *