Osobnosť v oblasti vojenskej a civilnej dychovej hudby. Dirigent, skladateľ, pedagóg, ktorý svojou profesionalitou a odbornou znalosťou prispel k popularizácii tohto hudobného žánru a zanechal vzácny fond v kultúrnom dedičstve v podobe skladieb pre dychové orchestre.

Detstvo: Narodil sa v obci Šoporňa (okres Galanta) v rodine drobného roľníka. Otec Jozef bol od svojich 16 rokov členom dedinskej hasičskej dychovej hudby, hral na baskrídlovke a barytóne. Obaja rodičia boli členmi vtedajšieho dedinského spevokolu, takže rodina Nahackých žila aktívnym hudobným životom, čo bolo pre oboch synov prvou školou zasväcovania do hudby. Na zakúpenie klavíra, huslí alebo na štúdium na hudobných školách neboli finančné prostriedky, preto otec oboch synov sám zasväcoval do dychovej hudby využívaním možnosti bezplatného používania dychových nástrojov, ktoré mala dedinská hudba. Anton Nahacký už ako osemročný vstúpil pod odborným dozorom svojho otca na hudobnú dráhu do „rodinnej kapely“. V zložení 1 krídlovka a 2 tenory si rodina spestrila významné dni a sviatky muzicírovaním príležitostných piesní a drobných skladbičiek. Od svojich desiatich rokov mal Anton Nahacký možnosť hrať v obecnej kapele.

Vojenská služba v dychovej hudbe: Otec Antona Nahackého, vidiac u svojho syna talent, nadanosť a možnosť rozvíjania hudobného vzdelania, prihlásil ho za eléva do vojenskej hudby v Banskej Bystrici. V priebehu krátkeho obdobia (august 1942 – október 1942) bol zaradený do dychovej hudby ako stály člen. V začiatkoch sa zdokonalil pod odborným vedením Imricha Gažoviča v hre na tenore, barytóne a pozaune. Na ďalší rok pridal k dychovým nástrojom štúdium hry na violončele. V priebehu rokov 1942 – 1944 absolvoval ako hráč s vojenskou hudbou celý rad koncertov a významných podujatí. Časť obdobia Slovenského národného povstania strávil vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku, kde sa liečil na zápal stredného ucha. Po opustení nemocnice útvar, ku ktorému bola vojenská hudba pridelená, na pôvodnom mieste nenašiel, pretože bol evakuovaný do hôr. Vrátil sa domov k rodičom, kde zotrval do apríla 1945. Koncom apríla 1945 sa prihlásil opäť k vojenskej hudbe v Banskej Bystrici, ktorá obnovila svoju činnosť. Večerným štúdiom si dokončil meštiansku školu a pokračoval v štúdiu hry na violončele u Pavla Grobla. V roku 1949 bol premiestnený do Košíc, kde využil možnosť súkromného štúdia hry na violončele u prof. Augustína Procházku. Vojenská služba v Košiciach trvala do konca roka 1951. Od januára 1952 bol A. Nahacký premiestnený k hudbe Ministerstva národnej obrany do Prahy (Kovalič, 1997, s. 8 – 10). Obdobie pôsobenia v Prahe, keď bol zaradený na post sólistu v hre na tenore (1952 – 1956), patrí k vrcholom jeho vojenskej hráčskej kariéry. Po absolvovaní školy pre dôstojníkov hudieb v roku 1956 získal dôstojnícku hodnosť. Počas pobytu v Prahe tri roky súkromne študoval náuku o harmónii u Jiřího Ropeka, vtedajšieho organistu v Chráme sv. Jakuba. Odbornosť a znalosti získané v tejto náuke, týkajúcej sa úpravy a spájania akordov, mu umožnili zúčastniť sa na konkurze na funkciu dirigenta vojenskej hudby. Po jeho úspešnom zvládnutí a po preukázaní odborných schopností bol poverený založiť s Imrichom Gažovičom Posádkovú hudbu Banská Bystrica, ktorá od 1. novembra 1956 začala svoju činnosť. Vojenský hudobný život postupne zavial Antona Nahackého do Znojma (1959 – 1961), od októbra 1961 do júla 1963 zastával funkciu šéfdirigenta vo vojenskej hudbe v Domažliciach (Kovalič, 1997, s. 8 – 10). Po reorganizácii v oblasti vojenských hudieb prijal od 1. augusta 1963 funkciu kapelníka vojenskej hudby v Prešove. Po príchode na Slovensko privítal možnosť štúdia popri zamestnaní na dirigentsko-kompozičnom oddelení na Konzervatóriu v Bratislave v rokoch 1964 – 1970. Počas aktívnej vojenskej služby ako kapelník pri vojenskej dychovej hudbe v Prešove nadväzuje kontakt s Viliamom Tarjányim st., ktorý je umeleckým vedúcim a dirigentom Mládežníckeho dychového orchestra ODPaM Prešov. Od októbra 1963 rozvíjajú v tomto orchestri veľmi plodnú skladateľskú a dirigentskú spoluprácu. V análoch kroniky Viliama Tarjányiho st. (1960, s. 82) je daný faktografický údaj zaznamenaný takto: „… vďaka kapelníkovi Posádkovej vojenskej hudby Prešov dôstojníkovi Nahackému, ktorý vystriedal predošlého kapelníka Voříška, s ktorým sa nám veľmi dobre pracovalo, získali sme opätovne dobrého a snaživého spolupracovníka. Je to dôsledok toho, že náš dychový súbor získal na popularite nielen u pracujúcich nášho mesta, ale aj mimo neho.“ Už 25. apríla 1964 pri II. verejnom koncerte tohto dychového orchestra ako hosť koncertu dirigoval svoju skladbu Pioniersky pochod. Vojenskú hudobnú kariéru ukončil zo zdravotných dôvodov a na vlastnú žiadosť bol 1. novembra 1979 prepustený z aktívnej vojenskej služby.

Učiteľské roky: Rozhodnutie nastúpiť do učiteľských služieb ovplyvnila u Antona Nahackého skutočnosť, že v čase vojenskej služby dlhé roky pracoval s mládežou ako dirigent a skladateľ v Mládežníckom dychovom orchestri ODPaM Prešov. Ukončením aktívnej vojenskej činnosti nastupuje 1. decembra 1979 Anton Nahacký ako učiteľ hry na dychových nástrojoch na Ľudovú školu umenia v Prešove na Konštantínovej ulici 2. Ako pedagóg uprednostňoval metódy osobného názorného príkladu. Svoje bohaté skúsenosti vynikajúceho hráča na dychových nástrojoch od začiatku vštepoval svojim žiakom a v druhom roku pôsobenia v učiteľskej činnosti sa jeho 9-roční žiaci Peter Ivan a Štefan Kovalič prebojovali do celoslovenského kola školskej súťaže v Bratislave, kde získali druhé miesto. Zo štatistických údajov Kovaliča (1997, s. 18) sa dočítame, že v roku 1988 v školských súťažiach dosiahli jeho žiaci P. Kancír, Jozef Blažovský ml., Peter Ivan, Miroslav Ochotnický, Jaroslav Volejník ml., Štefan Nižník ml., Peter Lukáč a Peter Fux v krajskom kole Východoslovenského kraja 7 prvých miest, 1 druhé miesto a v národnom kole v Trenčíne 5 prvých miest a 1 druhé miesto.

Prínos pre dychovú hudbu: Anton Nahacký od svojho detstva vniesol do dychovej hudby veľký vklad ako vynikajúci sólista a hráč na tenore, dirigent a skladateľ pri vojenských dychových hudbách. V čase vojenskej služby mal zásluhy aj v oblasti civilnej umeleckej činnosti predovšetkým ako skladateľ pri komponovaní hudobných diel pre Mládežnícky dychový orchester ODPaM Prešov (od roku 1979 ako dirigent tohto orchestra). Svoje dirigentské schopnosti a skladateľskú kreativitu uplatnil aj v dychovom orchestri RKS, kde pôsobil od roku 1982 až do roku 2000 ako druhý dirigent. Jeho hudobná profesionalita, ktorá ho sprevádza celý život, sa naplno prejavila aj v učiteľskom povolaní, kde svojou skúsenosťou a trpezlivosťou vychoval výborných žiakov v hre na dychových nástrojoch. Anton Nahacký za svoje aktivity získal tieto ocenenia: • Prvá cena v slovenskej skladateľskej súťaži v roku 1992 za skomponovanie pochodu Veselý nástup. • Štvrtá cena v slovenskej skladateľskej súťaži v roku 1994 za skomponovanie skladby Slovenská polonéza. • Cena roka za dlhoročnú dirigentsko-pedagogickú a skladateľskú činnosť udelená v roku 1995 Združením dychových orchestrov Slovenska. • Pamätný list pri príležitosti 50. výročia založenia Mládežníckeho dychového orchestra ODPaM Prešov udelený primátorom mesta v septembri 2010 za dlhoročnú činnosť vo funkcii dirigenta a za úspešnú tvorbu skladieb pre orchester.

Tvorba Antona Nahackého Hráčske a hudobné vzdelanie uplatnil Anton Nahacký v skladateľskej činnosti. V publikácii Kovaliča (1977, s. 15) sa dočítame: „Pri štúdiu na dirigentsko-kompozičnom oddelení Konzervatória v Bratislave, ktoré navštevoval popri zamestnaní v rokoch 1964 – 1970, uplatnil skúsenosti a znalosti z oblasti harmónie a kompozície získané súkromným štúdiom u Jiřího Ropeka v Prahe, ako aj poznatky z inštrumentácie, dirigovania a kompozície nadobudnuté z trojročného dirigentského školenia vojenských dirigentov v Bratislave pod pedagogickým vedením Kornela Schimpla, Zdenka Mikulu a Karola Pádivého“. Jeho skladateľské prvotiny vznikajú v čase pôsobenia vo funkcii dirigenta vojenskej hudby v Banskej Bystrici. Pochod Sláva osloboditeľom a Pochod technikov nahral v rozhlase so súborom Hornád František Petrus. Kompozičná a skladateľská tvorba sa začala naplno prejavovať koncom 60. rokov 20. storočia v rámci spolupráce s vedením Mládežníckeho dychového orchestra ODPaM Prešov. V spolupráci s Viliamom Tarjányim st. vznikli skladby Mládežnícka veselica, Nestor – kvapík, Šarišská polka, Slnečnica – valčík. V druhej polovici 70. a začiatkom 80. rokov sa Anton Nahacký zoznámil s Adamom Hudecom, ktorý vyzdvihol logickú a pútavú melodickosť jeho skladieb. Hudobno-skladateľská filozofia Antona Nahackého bola postavená na myšlienke, že pre dychový orchester sú najvhodnejšie skladby kratšieho časového trvania v rozmedzí 3 minúty – 6 minút. Skladby dlhšieho časového trvania nebývajú poslucháčmi pozorne prijímané a ani samotní hudobníci (interpreti) ich nehrajú s náležitým umeleckým nasadením (Kovalič, 1977, s. 30). Kovalič (1977, s. 29) charakterizuje jeho skladateľskú činnosť týmito slovami: „Vo svojich skladbách sa snažil klásť dôraz na vytvorenie pútavej, ale spevne ľúbivej a štýlovo primeranej vedúcej melódie, ktorú sa snažil obohatiť primeranými kontrapunktickými, ako i akordickými kadenčnými postupmi. Harmóniu skladby chápal ako súlad viacerých činiteľov, súhru melódie, harmonického (akordického) podkladu, rytmického členenia, kontrapunktického vedenia vedľajších hlasov, štýlovosti dynamiky, agogiky a možnosti interpretačného zvládnutia“. V Kovaličovej práci (1977, s. 32 – 35) je veľmi podrobne zmapovaná skladateľská činnosť Antona Nahackého do roku 1977. V tom čase skomponoval a upravil: 18 pochodov (Pochod priateľom, Sláva osloboditeľom, Pioniersky pochod, Pochod regulovčíkov, Slávnostný pochod a iné), 7 pochodov na motívy slovenských ľudových piesní (Koníky kone, Kapura, kapura, Helenka, Slovenské mamičky a iné), 7 valčíkov (Spomienka, Prvosienky, V zelenom údolí, Kvety Tatier a ďalšie), 1 polonézu (Slovenská polonéza), 2 pasodoble (Kubánske leto, Viva Havana), 1 tanec (Májový tanec), 1 folklórnu predohru (Oravské premeny), 2 folklórne fantázie (Ozveny z Východnej, Ej, hory, hory), 14 poliek (Pri muzike, 45 Solivarská, Na hodoch, Veselý dedo, Vrchárska polka, Odborárska polka a iné), 2 tangá (Na štrbskom plese, Keď trúbky vyhrávajú), 1 romancu (Idylická romanca), 4 kvapíky (Preteky mieru, Traja mušketieri, Pohybom ku zdraviu, Odpich), 1 intermezzo (Školské intermezzo), 5 úprav slovenských piesní (Slovenská partizánska pieseň, Miloval ma jeden šuhaj, Krásna je krása a iné), 10 úprav menších skladieb (L. v. Beethoven – Menuet, F. Schubert – Zastaveníčko, F. Chopin – Vyznanie lásky, M. K. Ogiňskij – Polonéza a ďalšie). Podieľal sa na inštrumentácii a úprave skladieb Viliama Tarjányiho st. (Nestor – kvapík, Mládežnícka veselica, Šarišská polka, Slnečnica, Dajme sa na pochod, Pochod odbojárov).

Anton Nahacký zomrel dňa 26.11.2016, je pochovaný v Nižnej Šebastovej na miestnom cintoríne.

                                                                                    PhDr. Viliam Tarjányi, PhD.

Zdroj:

TARJÁNYI, Viliam. 2013. Prešovské osobnosti dychovej hudby. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2013, 149 s. ISBN 978-80-555-0806-1

Pripravuje sa…..