clarinet 4351092 1024x684 - Dychová mestská móda

Dychová mestská móda

Dnes sa spoločne pozrieme na začiatok 20. storočia do prostredia miest a ich salónov, kaviarní, na nedeľné a sviatočné promenády v parkoch a dokonca aj do kúpeľov. Práve v týchto priestoroch znela dychová hudba – ešte nie ako hudobný žáner (ako ju mnohí poznáme dnes), ale ako forma nástrojového združenia.

Tejto problematike sa vo svojich prácach venujúcich sa vývoju populárnej hudby v našom prostredí venoval (okrem iných) český muzikológ Josef Kotek. Podľa neho prišli výrazné posuny v mestskej hudobnej kultúre po roku 1918.  Ako iste všetci vieme, bol to rok, kedy skončila svetová vojna a naša spoločnosť sa ocitla v inom politickom režime. Práve táto zmena spôsobila obrovské posuny v repertoároch a interpretačných schopnostiach hudobných telies.

V súvislosti s budovaním vlastnej československej armády sa premenila a rozšírila základňa dychovej hudby a ich orchestrov (Kotek, 1998, str.39) Táto situácia priaznivo vplývala na vznik nových herných príležitostí, kde sa uplatňovali aj amatérske kapely. 

Dychová hudba, resp. dychový orchester od polovice 19. storočia patril medzi prestížne záležitosti. Repertoár týchto kapiel predstavoval aktuálne módne trendy tzv. vysokej hudby. Dychová hudba a jej ustálený repertoár predstavovala za prvej republiky najrozšírenejšiu a v obľube vedúcu oblasť dobovej hudobnej kultúry vôbec. (Kotek, 1998, str.52)

Asi najznámejším autorom tej doby pre dychové orchestre bol František Kmoch. Jeho dielo nemalo len umelecký charakter ale aj spoločenský. Jeho skladby sa stali reprezentantom „štátotvorných“ snáh, ktorými sú vlastne dodnes.

V 20. rokoch 20. storočia bola mestská hudobná kultúra ovplyvnená príchodom rozhlasu a nemých filmov, ktoré pri premietaniach sprevádzali hudobné telesá rôzneho nástrojového zloženia. Neskôr túto dvojicu hudobného rozvoja doplnili nahrávky na gramofónových platniach. To už bolo obdobie, kedy sa do nášho prostredia pozvoľna dostával džez alebo swing. Pozvoľna sa preto z predchádzajúcich diel vysokej hudobnej kultúry prechádzalo na tú tanečnú, z ktorej sa neskôr vyvinula, resp. vyvíjala populárna hudba až do dnešných rozmerov.

Názorný príklad, ako sa hudba prispôsobovala dobovým hudobným módnym vlnám, predstavuje táto nahrávka z roku 1929, kedy berlínsky štúdiový tanečný orchester s hosťujúcimi americkými džezovými hudobníkmi pod vedením dirigenta F. A. Tichého nahral Kmochove najznámejšie skladby – Jara mládí a Kolíne Kolíne.  Vypočujte si túto informačne bohatú a najmä zaujímavú nahrávku:

https://www.youtube.com/watch?v=SpUMoMPaXrQ

 

Použitá literatúra

Kotek, Josef: Dějiny české populární hudby a zpěvu (1). 19 a 20. století (do roku 1918). Praha: Academia, 1994.

Kotek, Josef: Dějiny české populární hudby a zpěvu (1918–1968). Praha: Academia, 1998.

 

Mgr. Barbora Turčanová

Súbory cookie používame na prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti. Informácie o vašom používaní našej stránky zdieľame aj s našimi partnermi v oblasti sociálnych médií, reklamy a analýzy. View more
Súhlasím
Odmietnúť